Panovníci a osobnosti

Posledným majiteľom z rodu Czoborovcov bol Jozef Czobor, ktorý sa značne zadĺžil a v roku 1736 predáva zámok i panstvo Františkovi Štefanovi Lotrinskému. Františkovi z titulu jeho funkcie uhorského miestodržiteľa so sídlom v Bratislave, boli pravdepodobne aspoň čiastočne známe pomery v Holíči. K definitívnemu prikloneniu sa k výberu tohto panstva viedlo niekoľko určujúcich faktorov. V prvom rade zadĺženie Jozefa Czobora a jeho vzrastajúca insolvencia finančne podhodnotila cenu majetku. Strategická poloha miesta na hraniciach troch krajín, malá vzdialenosť od Viedne, kvalitná pôda s vysokou úrodnosťou a v neposlednom rade vzrastajúci počet obyvateľov v oblasti.

Určitým mínusom sa stal odpredaj vo viacerých etapách. Aby cisár prevzal pod svoju správu majetok v plnom rozsahu musel niektoré obce odkúpiť od veriteľov, ktorým takto súd vykompenzoval nesplatené zálohy. K definitívnemu odpredaju prišlo 30.1.1749, kedy Jozef Czobor podpísal prehlásenie, že sa vzdáva majetku.

Popri opise czoborovských majetkov popisuje svoj osud. Sťažuje sa na svoje beznádejné položenie, na nestály osud, ktorý ho stíha. Kedysi na vrchole spoločenského úspechu, teraz stroskotanec, ktorý nemá kde hlavu skloniť, prenasledovaný veriteľmi svojich predchodcov. Žije z prostriedkov menej než dôstojných.

O márnivosti Jozefa Czobora existuje niekoľko príhod. Podľa uhorského genealóga Ivana Nagya sa Jozef Czobor stavil s istým uhorským šľachticom o to, kto sa dostaví na večierok v drahšom odeve. Protivník Czobora si nechal ušiť zlatom zdobený odev, ktorý mal mať hodnotu 10 tisíc zlatých. Jozef sa dostavil na večierok v obyčajných šatách. Všetkým zúčastneným sa zdalo, že prehral, až do doby než si vyzliekol sako.

Jeho podšívka bola ušitá z plátna starého talianskeho majstra, ktorý mal hodnotu celého panstva. Stávku o 500 zlatých (niekde sa uvádza 1000) síce vyhral, ale jeho dlhy vzrástli. V iných správach sa hovorí, že šľachticom, ktorý sa vsadil s Jozefom Czoborom bol šľachtic Silva - Tarouca.