Panovníci a osobnosti

O vláde Falicsiho/Fajsza Kónstántinosz, narodený v Bíbore, vo svojom diele „Vláda ríše“ píše, že Falicsi bol počas legácie v roku 948 kniežaťom Maďarov (archon, kephalé proton). Toto je jediný prameň, z ktorého sa môžeme dozvedieť o existencii a vláde Falicsiho (Fajsza), a keďže časť citovaného diela o Maďaroch bola napísaná v rokoch 949 až 952 (podľa dnes najviac uznávaného názoru okolo roku 950), je zvykom klásť Falicsiho vládu aj do tohto obdobia.

O začiatku a konci vlády však nemáme žiadne informácie, rovnako ako nemáme informácie o tom, kto bol uhorským veľkovojvodom pred a po Falicsi. Podľa neskoršieho zdroja sa neskôr „kráľom“ stal jeden z vodcov, ktorí prežili bitku pri Augsburgu. Táto informácia sa zvyčajne pripisuje Taksonymu a podľa toho mohol prevziať veľkovojvodstvo v roku 955, možno v dôsledku porážky a možno od Fajsza [zdroj?].

To, že Taksony prevzal hlavnú moc od Falicsiho vyplýva aj z ďalšej úvahy. Na základe známych prameňov sa zdá legitímne predpokladať, že hlavná moc sa u Árpádovcov dedila v poradí narodenia medzi jednotlivými vetvami Árpádovcov podľa „kočovného dedičského zvyku“. Na základe toho, keď Árpád zomrel, hlavnú moc zdedil Tarkacsu, alebo ak už nežil, tak vetva mladšieho brata. Ak predpokladáme, že historikom zverejnený zoznam synov cisára Árpáda znamená aj poradie narodenia, potom po Falicsi z jutocsaskej vetvy musel nasledovať Taksony z zoltskej vetvy.

Skutočnosť, že nepoznáme mená veľkých kniežat medzi Árpádom a Taksonym, umožňuje usudzovať, že v druhej polovici 10. storočia kniežacia moc Árpádovcov ustúpila do úzadia a stala sa nominálnou. V tom čase skutočnými vodcami maďarského ľudu neboli úradníci kniežatstva, ale kmeňoví vodcovia.

Možno aj preto sa v uhorských kronikách zachovalo len niekoľko mien z Árpádovho rodu. Képesova kronika hovorí o veľkých princoch v poradí Álmos, Árpád, Taksony, Géza, čo zjavne nemôže zodpovedať skutočnosti. Objednávka Anonymus Árpád, Zolta, Taksony by v zásade bola možná, ale je pravdepodobnejšie, že anonymný notár vedel o kniežatstve Árpáda a Taksonyho, vedel, že Taksonyho otec a Árpádov syn bol Zolta, a teda odvodiť - z dedičstva zvyk platný v jeho vlastnej dobe - že aj Zolta mal ty musel byť princ.