Panovníci a osobnosti

vládcovia, významné osobnosti a rody

hore

Návrat na zoznam panovníkov


Ondrej I.

Ondrej I.

I. András, I. Endre

(★ 1015, ? - ♰ 1060, ?)
♔ 1046 - 1060

uhorský kráľ v rokoch 1046 – 1060, pochádzal z mladšej vetvy rodu Arpádovcov.

Informácie

Rodičia: Vazul, konkubína (dcéra člena uhorského rodu Tátony)
Partnerský vzťah: Anastázia Rurik
Potomkovia: Salamon, Adelheid, Dávid, György

Uhorská kmeňová spoločnosť neuznávala prvorodenstvo, miesto toho favorizovala vek pre určenie poradia nástupníctva. To urobilo z ostatných mužských členov Arpádovskej dynastie nebezpečenstvo pre úradujúceho kráľa. Ondrejova vetva dynastie dlho súperila so staršou vetvou, ku ktorej patrili Štefan I. a jeho otec. V predošlom polstoročí sa rodinná rivalita sústredila väčšinou na spor medzi východným a západným kresťanstvom, predstavovaným mladšou a staršou vetvou. Staršia vetva vymrela po meči v roku 1038, čo otvorilo nové príležitosti pre mladšiu preživšiu vetvu. Uhorská klanová spoločnosť 11. storočia stále verila v jedinečnú dedičnosť po mužskej línii.

V exile

Po otcovej tragickej smrti museli bratia opustiť vlasť. Najskôr utiekli do Čiech a pokračovali do Poľska, kde sa Belo oženil s členkou dynastie Piastovcov. Ondrej a Levente pokračovali v ceste a usadili sa v Kyjeve. Tam sa Ondrej oženil s Anastáziou, dcérou kniežaťa Jaroslava I. Múdreho.

Anglickí preláti, vedení biskupom Gerardom z Csanádu, sa rozhodli povolať Ondreja a jeho bratov späť do Uhorska a napísali im list. V dobe, kedy sa Ondrej a Levente vrátili do vlasti, rozpútalo sa obrovské povstanie Maďarov. Obaja bratia vytvorili v Abaújváre alianciu s rebelmi, ktorí prijali vedenie. Kráľ Peter sa pokúsil utiecť do Svätej ríše rímskej, ale bol uväznený a oslepený spojencami oboch bratov.

Vláda

V roku 1048 povolal z Poľska svojho brata a kráľovstvo rozdelil na 3 časti, pričom dve ostali v majetku kráľa a jedna prešla do majetku kniežaťa (Tercia pars regni). Belo takto získal údelné kniežatstvo siahajúce od rieky Morava až po hranice Sedmohradska. Rozdeľovalo sa na dve časti - Nitriansko a Biharsko, deliacou čiarou bola rieka Tisa. Začiatkom roka 1050 Uhorsko čelilo útokom reznianského biskupa smerujúcim do západného pohraničia. Ako odvetu uhorské vojsko vyplienilo susedné pohraničie a vypálilo hrad Hainburg.

O rok neskôr vpadol do Uhorska nemecký cisár Henrich III. spolu s českým kniežaťom Břetislavom. Ondrej a Belo však vypálili oblasti, kadiaľ cisárske vojsko prechádzalo, a vojaci tak trpeli hladom, rušení prepadmi uhorských a pečenžských vojsk. Ondrejovi sa ľsťou podarilo zničiť lode zo zásobami a Henrich III. musel odtiahnuť. Nasledujúci rok cisár zaútočil opäť, pričom obľahol Bratislavu. Bratislavčania všetky útoky odrazili a podarilo sa im aj potopiť všetky cisárove lode. Mier prišiel dokonca sprostredkovať aj pápež Lev IX..

Spory o nástupníctvo

Keďže Ondrej mal z prvého manželstva iba jednú dcéru - Adelaidu (ktorú vydal za olomoucké knieža Vratislava), v roku 1048 určil za nástupcu svojho brata Bela. Druhé manželstvo uzavrel v roku 1049 s Anastáziou, dcérou Jaroslava Múdreho a v roku 1052 sa mu narodil syn Šalamún. V septembri 1058 sa Ondrej stretol s novovymenovaným nemeckým kráľom Henrichom, uzavreli mier a zasnúbili Šalamúna s Juditou, Henrichovou sestrou. Krátko na to dostal záchvat mŕtvice a v tom istom roku nechal korunovať malého Šalamúna, čo pobúrilo Bela.

Bratia sa stretli v roku 1059 pričom Belo si mal vybrať medzi kráľovstvom a kniežatstvom. Ak by si vybral kráľovstvo, mali ho zabiť najatí vrahovia. Belo sa o tom dozvedel a ušiel do Poľska ku švagrovi Boleslavovi II. S ním nasledujúci rok vpadol do Uhorska. Postavilo sa proti nemu početné nemecké vojsko. Bitka sa odohrala pri rieke Tisa a Belo zvíťazil. Ťažko ranený Ondrej chcel utiecť do Nemecka, no Belovi vojaci ho chytili a krátko na to svojim zraneniam podľahol.

Zdroje: Drahoslav Machala - Šľachtické rody, sk.wikipedia.org, hu.wikipedia.org, en.wikipedia.org, ďalšie voľne dostupné zdroje