Panovníci a osobnosti

Beňovský bol typický predstaviteľ obdobia osvietenstva, rozvoja dopravy a obchodu a objavovania neznámych území.

Bol prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Pacifiku – preskúmal západné pobrežie Aljašky medzi ústím Yukonu a Kuskokwinu, pričom sa plavil pozdĺž ostrova Unimak (Aleuty) a jeho cesta do Macaa bola prvá známa cesta zo severozápadného pobrežia Ameriky na juhovýchodné pobrežie Ázie.

Navštívil štyri kontinenty (Európa, Ázia, Afrika, Amerika) a preskúmal Ostrov svätého Vavrinca. Bol významný výskumník Madagaskaru a prvý kráľ zjednoteného Madagaskaru. Zasiahol do vývoja väčšieho počtu krajín (minimálne Poľska, USA, Francúzska, Rakúska a Madagaskaru).

Narodil sa vo Vrbovom v roku 1746 a strávil tam aj svoje detstvo. Svoju kariéru začal ako dôstojník rakúskej armády (Slovensko bolo vtedy súčasťou Uhorska, ktoré bolo časťou rakúskej monarchie) v sedemročnej vojne. Jeho názory na náboženstvo a vzťah k autoritám spôsobili, že bol nútený opustiť rakúsku monarchiu (teda aj Uhorsko). Odišiel do Poľska kde sa 20. apríla 1768 oženil s Anou Hönsch.

V roku 1768 sa pridal k poľskému národnému hnutiu proti ruskej intervencii v Poľsku. Rusi ho zajali a internovali v Kazani, neskôr ho poslali do vyhnanstva na Kamčatke (Sibíri).[7] Beňovský odtiaľ ušiel na lodi spolu s ostatnými väzňami a začali objaviteľskú plavbu cez severný Pacifik (bol prvý Európan, ktorý sa tade plavil). V roku 1772 dorazil do Paríža, kde zapôsobil na kráľa Ľudovíta XV. Tento mu ponúkol zastupovať Francúzsko na Madagaskare. V roku 1776 Beňovského na Madagaskare miestni kmeňoví náčelníci zvolili za ampansacabeho (kráľa) Madagaskaru.[7] V tom istom roku sa vrátil do Paríža, kde ho neskôr na príkaz Ľudovíta XVI. povýšili na generála, udelili mu vojenský rad Svätého Ľudovíta a doživotný dôchodok.

V roku 1777 sa stal blízkym priateľom Benjamina Franklina (vtedy americký vyslanec vo Francúzsku),[7] ktorý sa stal aj rodinným priateľom Beňovského dvoch dcér. Poznal sa aj s grófom Casimirom Pulaskim (1748 – 1779), ktorý v roku 1777 zaniesol do (dnešných) USA list od Beňovského, v ktorom americkej revolúcii ponúkol Madagaskar ako základňu pre boj proti Anglicku, čo však Kontinentálny kongres zamietol. V tom čase sa Beňovský obrátil na rakúsky dvor (Mária Terézia) a ponúkol mu svoje služby.

Rakúsko, ktoré ho kedysi vyhnalo zo svojho územia, teraz zmenilo názor na presláveného cestovateľa a udelilo mu amnestiu. V zime 1777/1778 sa vrátil na Slovensko do svojho zámku v Beckovskej Vieske, kde okrem iného korešpondoval s francúzskymi úradmi. V roku 1778 ho Mária Terézia osobným listom povýšila na grófa, odmietla však jeho projekty námorného obchodu z Uhorska, najmä zriadenia obchodnej cesty z Komárna do Rijeky. V roku 1778 – 1779 bojoval vo vojne medzi Rakúskom a Pruskom v Prusku.

Nasledovali výpravy do Ameriky. V roku 1779 išiel do Ameriky za Pulaskim a ponúkol svoje služby americkej revolúcii. Dovolili mu bojovať pod velením Pulaskiho v bojoch o Savannah. Pulaski tu zomrel v rukách Beňovského a jeho smrť aj ukončila prvý Beňovského pobyt v Amerike. Do Ameriky sa vrátil v roku 1782, kde sa prostredníctvom Benjamina Franklina stretol s Georgeom Washingtonom a jeho manželkou a ponúkol im, že zhromaždí v Nemecku pre americkú revolúciu vojsko. Na Washingtonov návrh aj znova prepísal a predložil Kontinentálnemu kongresu svoj bývalý návrh, ale vzťahy amerických osád s Britániou sa nečakane zlepšili, takže návrh nebol prijatý. Cestou späť na Slovensko sa zastavil na dnešnom Haiti, kde navštívil Františka Beňovského, svojho brata, ktorý tam bol umiestnený s francúzskou armádnou jednotkou. Späť na Slovensku dostal list od cisára Jozefa II. oprávňujúci ho založiť na Madagaskare rakúsku kolóniu, ktorej by Beňovský bol guvernérom, ale projekt nakoniec z finančných dôvodov nebol schválený.

Keďže nezískal uznanie od Francúzska, Rakúska, ani od USA, obrátil sa na Veľkú Britániu, kde roku 1783 požiadal vládu o povolenie expedície na Madagaskar. V tom istom roku odovzdal svoje po francúzsky písané pamäte Johnovi Hyacinthovi de Magellan (potomkovi rovnomenného slávneho moreplavca), ktorý ich preložil do angličtiny a vydal[8]. Nasledovali preklady do rôznych jazykov (napríklad do nemčiny 1790, slovenčiny roku 1808, do maďarčiny 1888) a kniha sa stala svetovým bestsellerom.

V roku 1784 vymenoval J. H. Magellana za povereníka pre Madagaskarský štát a oprávnil ho konať ako zástupcu vo všetkých hospodárskych a politických záležitostiach na ostrove. V tom istom roku sa vybral na svoju druhú expedíciu na Madagaskar na lodi Intrepid poskytnutej obchodníkmi Messonierom a Zollikoferom, s ktorými sa skontaktoval v Anglicku v Baltimore. Loď musela po ceste núdzovo pristáť v Brazílii. V roku 1785 dorazil na Madagaskar tentokrát ako zástupca Anglicka. Zorganizoval tam vzburu domorodcov proti francúzskej osade Foulpointe. Potom začal budovať hlavné mesto svojej plánovanej „ríše“ – tzv. Mauritania (pomenované podľa neho samého) na Cape East (najvýchodnejší bod ostrova).

Jeho anglickí a americkí spoločníci dostali v meste pozemky. Z Mauritanie obchodoval s Marylandom a Baltimoreom (v Anglicku), najmä s otrokmi. V roku 1786 nazlostené francúzske námorné ministerstvo poslalo na Madagaskar tajnú výpravu, ktorá 23. mája uskutočnila prekvapivý útok. Beňovský v boji zomrel v Mauritanii, kde ho aj pochovali spolu s dvoma ruskými utečencami, ktorí ho sprevádzali od úteku z Kamčatky.